Stará Ľubovňa je od obce Matysová vzdialená 20 km, no pešou turistikou je to asi 7 km, ak sa vyberiete zelene značenou turistickou trasou na konci dediny smerom do ľavá. Turistickým chodníkom sa dostanete k Ľubovnianskemu hradu, ktorý sa vypína na vápencovom brale sa nad Starou Ľubovňou. Kamenný hrad Ľubovňa postavený začiatkom 14. storočia. V rokoch 1655 až 1661 v ňom boli pred Švédmi ukryté poľské korunovačné klenoty. Pod hradom Ľubovňa sa nachádza Ľubovniansky skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša. Najcennejším exponátom je zrubový Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela pôvodom z Matysovej z roku 1883. Súčasťou podhradia je Vojenský tábor so zaujímavými atrakciami. Stará Ľubovňa je známa svojím obdĺžnikovým pôdorysom Námestia sv. Mikuláša, kde sa nachádza aj významná budova Provinčný dom, kde je možné vyraziť si mincu ,, Ľubovniansky zlatý dukát“ a odporúčame návštevu Rímskokatolíckeho kostol sv. Mikuláša z 13.storočia.
Susedná obec Malý Lipník je charakteristická rekreačnou oblasťou ,,Verlišky“ a priamo susedí s Poľskom, hranicu tvorí rieka Poprad. V obci sa pomalý rozvíja turistický ruch, k čomu prispelo lyžiarske stredisko pre mierne pokročilých lyžiarov a rodiny s malými deťmi. Málo kto vie, že v 19 storočí tu bola sklárska hút a vyrábali sa tu špeciálne fľaše nazývane hlavy, do ktorých sa plnila minerálna voda Sulinka.
Sulin a minerálny prameň Sulinka.
Približné 12 km od obce Matysová vyviera minerálny prameň Sulinka, ktorý je súčasťou chotára Sulin. Sulínska minerálna voda sa na plnenie začala využívať v roku 1836. Chýr o jej kvalitách bol známi v celej Európe a vyvážala sa aj do Spojených štátov Amerických. Pred druhou svetovou vojnou majiteľom sulínskeho minerálneho prameňa bol Gejza Alapi Salamón. Aj pri nedostatočných komunikáciách a bohatom sortimente ďalších minerálnych vôd bola prevádzka rentabilná. Táto chutná minerálna voda obohacuje naše jedálenské stoly aj v dnešnej dobe.
Prírodná rezervácia Jarabinský prielom (Jarabinské tiesňavy) – prírodná rezervácia vyhlásená v r. 1967 o rozlohe 5.55 ha, v Ľubovnianskej vrchovine, vo východnej časti Pienin (Pieninské bradlové pásmo), na sever od obce Jarabina. Prielom predstavuje krátke kaňonovité údolie, ktoré vyerodoval potok Malý Lipník, tvorené z bradlových vápencov, kde sú efektné krútňanové hrnce o hĺbke 2-3m a 5 kaskád. Z celého 0,5 km dlhého prielomu je najkrajší dolný asi 150 m dlhý úsek, ktorým tiesňava vyúsťuje pod zráznou Lysou skalou.
Jarabina je bývalé centrum drotárskeho remesla na Spiši. K jej dejinám pripisujeme vzácne mená rodákov – seržanta americkej armády Michala Strenka, hrdinu z japonského ostrova Iwo Jima (1919-1945) a akademického maliara Mikuláša Dica.
Chránený prírodný výtvor na území Pieninského národného parku. hektárov predstavujúci ucelený komplex vápencových skál a sutín so vzácnou florou a faunou. V typicky bralnatom reliéfe sú najmä na chrbte a južných i juhozápadných úbočiach skupiny bizardných skalnatých veží, skál (Biela, Červená, Sovia, Končistá, Hrubá), žľaby a bezvodé krasové dolinky (Široká, Hlboká), vápencové zosypy. V skalách sú viaceré chodby, dutiny a jaskyne. Najznámejšia jaskyňa je Aksamitka v Červenej skale, Brestová diera pri Bielej skale a asi 30 m dlhá Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou, ktorú poznáme podľa 5 m vysokého skalného okna nazývaného Zbojnícka brána. Menšie dutiny a jaskyne sú zvyškami väčších podzemných priestorov, ktoré sa zavalili. Jaskyne boli známe miestnemu obyvateľstvu už v rannom stredoveku.
Obec pod východnými svahmi Spišskej Magury známa predovšetkým svojimi kúpeľmi s liečivými teplými prameňmi. Liečivé kúpeľné vody patria do skupiny hydro-uhličitanovo-síranových, vápenato-horčíkových minerálnych vôd. Deväť prameňov dáva asi 150 litrov vody za sekundu s teplotou 19 až 22 °C. Ružbachy sú aj vyhľadávaným letoviskom. Zvláštnosťou je najväčšie travertínové jazierko Kráter na Slovensku s priemerom 20 metrov a hĺbkou 3 metre. No obec láka aj v zimnej sezóne atraktívne upravenými lyžiarskymi svahmi.
Zrúcanina Plavečského hradu sa týči na pravom brehu rieky Poprad, nad obcou Plaveč, na severovýchode Slovenska. Malý kamenný hrad bol postavený už v roku 1294 na obranu cesty do Poľska. Hrad Plaveč bol dôležitým pohraničným hradom, a tak sa stal kráľovským majetkom. Neskôr ho kráľ daroval svojim prívržencom Drugetovcům. Keď Drugetovci vymreli, dostali hrad Bebekovci. Roku 1449 sa ho zmocnila husitská vojská. Tá vyhnal Imrich Zápoľský, ktorému potom Hrad Plaveč chvíľu patril. Vdova po Zápoľský v roku 1505 hrad daruje Horváthovcům, ktorí si od tunajšej obce odvodili svoje meno (Plavečtí). Tento rod v 16. storočia hrad renesančne upravil. Ich potomok potom v 17. storočia Hrad Plaveč upravil na pohodlné panské sídlo. Veľké okná bohužiaľ nevydržala nepriazeň počasia, a tak museli majitelia hrad opustiť. V roku 1856 Hrad Plaveč vyhorel a rok na to vymrel rod Plavečských. Odvtedy hrad chátral a dodnes sa z neho zachovali len ruiny.
Na brehu rieky Dunajec sa nachádza starobylá obec Červený Kláštor, ktorej história sa spája najmä s národnou kultúrnou pamiatkou – Kartuziansko-Kamaldutským kláštorom zo 14. storočia, zasadeným do nádhernej pieninskej scenérie pod vrchom Tri Koruny. Kláštor preslávil najmä mních Cyprián pestovaním liečivých bylín a zostavením rozsiahleho herbára, ktorý je spolu s barokovými plastikami z neďalekého kostola vystavený v rámci expozície Národopisného múzea v objekte kláštora. V časti obce Červený Kláštor – kúpele sa nachádza tiež liečivý minerálny prameň. Pri návšteve Červeného Kláštora si môžete splavovaním Dunajca na pltiach vychutnať čaro pieninskej panorámy.
Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku TANAP a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za „Biosférickú rezerváciu Tatry“.
Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso).
Muszyna je známe kúpeľné mesto a turistické stredisko v Poľsku. Nachádza sa v južnej časti krajiny, v Malopoľskom vojvodstve, cca 10 km od slávneho kúpeľného mesta Krynica. V súčasnosti tu žije viac ako 5000 obyvateľov. Muszyna láka návštevníkov na svoje minerálne pramene a nádhernú okolitú prírodu, ktorá je v lete vhodná pre pešiu turistiku a v zime na lyžovanie. Muszyna má dlhú históriu. Od roku 1288 do roku 1772 patrilo krakovským biskupom. Išlo o významné hraničné mesto. Dnes je to pokojná rekreačná zóna.
V blízkom pohraničí na Poľskej strane sa nachádza v malebnej oblasti Malopolska Krinica známa svojimi minerálnymi vodami – Kúpele Krinica. V zimnom období je možné využiť desiatku lyžiarskych svahov, s vlekmi a lanovkami, mimo zjazdoviek sa tu dá relaxovať v niekoľkých krytých a vonkajších bazénoch.
Uhorský hrad (slovensky Nedeca, pôvodný názov Dunajec, 566 m.n.m.), vybudovaný v rokoch 1320 až 1326 Kokošom z Brezovice na predhistorickom hradisku. Mal významnú úlohu v uhorskopoľských stykoch a bol strediskom rozsiahleho panstva, ktorému patrili majetky pri Dunajci a v Zamagurí. Roku 1326 hrad a panstvo Bezeviczyovcom skonfiškovali a stali sa vlastníctvom Viliama Drugetha. Roku 1528 dostal panstvo od Jána Zápoľského za podporu jeho nárokov na uhorský trón Hieroným Laski a koncom 16. storočia odkúpil hradné panstvo Ján Horváth z Plavča. Začiatkom 19. storočia hrad obnovili, od roku 1920 patrí Poľsku. Po celý čas bol obývaný. Na hrade mali byť podľa dohody roku 1412 vyplatené poľskej korune peniaze, ktoré si vypožičal kráľ Žigmund, keď dával do zálohu 16. spišských miest. Po 2. svetovej vojne sa v poľskej časti objavila atraktívna správa. Podľa nej prišiel roku 1946 na hrad potomok Šebastiána Berzeviczyho a jeho ženy, ktorou bola dcéra posledného vládcu Inkov. Ich testament z roku 1797, určený synovi Antonovi a uložený na hrade, mal obsahovať informácie o poklade Inkov. Na hrade sa vraj skutočne našlo olovené puzdro s uzlovým písmom, ale v Krakove sa po ňom stratili ďalšie stopy. Neskôr sa objavili v novinách aj ďalšie správy o výpravách za rozprávkovými pokladmi v peruánskom jazere Titicaca. eraz je na hrade umiestnené regionálne národopisné múzeum.
V okrese Stará Ľubovňa je 260 km vyznačených turistických chodníčkov, ktoré turistov vedú do Pienin, Spišskej Magury, Čergovského pohoria, Ľubovnianskej vrchoviny a Levočských vrchov.
Červeno značené trasy
0904 Nižné Ružbachy-Stará Ľubovňa-Sulínka, minerálny prameň – 34 km (Levočské vrchy a Ľubovnianska vrchovina)
0905 Podolínec-Vyšné Ružbachy, kúpele-Veľký Lipník-Červený Kláštor-ústie Lesnického potoka-hranica s Poľskom, turistický priechod – 35 km (Spišská Magura-Pieniny)
0918 Obručné-Murianik-Malý Minčol-Minčol – 12,5 km (Čergovské pohorie)
Modro značené trasy
2805 Sulínka, minerálny prameň-Sulín-Medzibrodie-Kače-Mníšek n/P. – 11 km (Ľubovnianska vrchovina
2806 Stará Ľubovňa-Vabec-Jarabinské tiesňavy-Jarabina – 13 km (Ľubovnianska vrhovina)
2807 Vyšné Ružbachy-Sovia poľana-Plontana-Toporecké sedlo-Magurské sedlo – 15 km (Sp.Magura)
2808 Ústie Lesnického potoka-Lesnica-Targov-sedlo Cerla-Červený Kláštor – 8 km (Pieniny)
2810 Forbasy-Miľava-Zimné-sedlo pod Špicou – 7 km (Levočské vrchy)
2913 Čirč-Kurčínska Magura-Legnava – 10 km (Ľubovnianska vrchovina)
2846 Ruská Voľa-Murianik-Malý Minčol-Livov – 17,5 km (Čergovské pohorie)
2802 Pusté Pole-Kyjov-Minčol – 8 km (Čergovské pohorie)
– Hotel Sorea-Vyhliadka-sedlo Kolárovo-Pod Vysokou-Hotel Sorea Ľubovňa – 6,3 km,
prevýšenie: 196, čas prechodu: 2 h
– Hotel Sorea-Vyhliadka-Kolárovo (818 m)-Vysoká (842 m)-Hotel Sorea – 8,7 km
prevýšenie: 392 m, čas prechodu: 2 h 50 min.
Zeleno značené trasy
5705 Stará Ľubovňa-Marmont-Matysová – 7 km (Ľubovnianska vrchovina)
5713 Veterný vrch-Plontana – 4 km (Spišská Magura)
5881 Osly-Doščena-Skalná-Kače – 12 km (Ľubovnianska vrchovina)
5882 Lesnica-Pod Plašnou-Haligovce – 6 km (Pieniny)
5710 Čirč rázcestie-Minčol – 12 km (Čergovské pohorie)
Žlto značené trasy
8709 Ľubovnianske kúpele-Vyhliadka-Nová Ľubovňa-Úboč – 7 km (Levočské vrchy)
8710 Vyšné Ružbachy,kúpele-Košiare-Sovia poľana – 5 km (Spišská Magura)
8789 Huta-Targov – 2 km (Pieniny)
8782 Orlov-Orlovská Magura-Kurčínska Magura – 8 km (Ľubovnianska vrchovina)
8790 Forbasy-Údolie mládeže-Lúka pod Špicou – 4 km (Levočské vrchy)
8791 Osly-Vabec – 4 km (Ľubovnianska vrchovina)t
8792 Marmon-Hliniská – 3 km (Ľubovnianska vrchovina)
8836 Ďurková-Šarišské Jastrabie-Minčol – 12 km (Čergovské pohorie)
„Zelené priechody“
V roku 2000 sa v Pieninách preznačili štyri nové turistické trasy, cez ktoré možno za účelom turistiky prejsť štátnu hranicu s Poľskou republikou (potrebný je cestovný pas).Tieto trasy križujú hraničný hrebeň, ktorým vedie modrá turistická značka.
1.trasa-8594 (žltá): Lesnica-sedlo Bystrík (1/2 h.,opačným smerom 1/2 h.)
2.trasa-8595 (žltá): Lesnické sedlo-Wysoki Wierch (3/4 h, opačným smerom 1/2 h.)
3.trasa-5716 (zelená): Stráňany-Stráňanské sedlo-sedlo pod Vysokými skalkami (1 1/4 h.,opačným smerom 3/4 h.)
4.trasa-8598 (žltá): Litmanová-seldo Rozdiel (3/4 h., opačným smerom 1/2 h.)